20.01.2025
Oslobodenie obce Krásnohorské Podhradie 22. januára 1945 bolo významnou udalosťou v histórii obce. Na pamiatku tejto udalosti bola na budove knižnice umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca oslobodenie obce sovietskou armádou. Pôvodne bola táto tabuľa odhalená v roku 1979 na stene domu č. 41, rodného domu Jozefa Fábryho (1909 - 1971, internacionalista, vlastenec, komunista), avšak v roku 1990 bola sňatá a neskôr umiestnená na súčasné miesto.
Pri tejto príležitosti bude 22. januára 2025 o 14:00 hod. položený veniec k pamätnej tabuli.
Začiatkom septembra 1944 z rádia, aj z iných informácií sa rozšíril chýr, že na Slovensku vypuklo Slovenské národné povstanie. Obdivovali sme tajne hrdinstvo slovenského ľudu a očakávali, ako sa vyvinie ďalšia situácia. V tom istom období prišli do našej obce menšie jednotky nemeckej a maďarskej armády. V našich horách pôsobila partizánska brigáda Petöfiho a na uhorňanských kopcoch sem tam bolo počuť streľbu, ktorá svedčila o bojoch partizánov s nemeckými a maďarskými hliadkami. Vrcholom ruhodohoria nad našou obcou viedla vtedy hranica Maďarska a Slovenska a na týchto miestach sa najviac prejavovala partizánska činnosť.
Pri kríži
“Trápenie a kríž nikto nemá rád, ale kríž stojaci pri hradskej z Krásnej Hôrky do Úhornej, každý pešujúci rád zočí. Čnie v sedle vo výške 1000 m, kde sa svah prevaľuje z jednej strany na druhú. Pri kríži, keď sa republika pretriasla, usalašili sa horbyovskí strážcovia. Zdalo sa, že strážia ukrižovaného, ako kedysi žoldnieri na Golgote. Nie jeho prišli strážiť, ale nové štátne hranice. Pyšne si vykračovali po hrebeni. Nezmestili sa do kože. Boli nevítanými hosťami.
Na sklonku leta 1944 zavládlo radostné vzrušenie. Z Pipítky zbehli prví partizáni. Veliteľom bol s. Jozef Fábry, rodák z našej obce. Chlapci, partizáni “Petöfiovci” sa nezmierili so strážcami hraníc, a preto sa strojili na partizánov. Minula noc a pol dňa. Skupina partizánov ťahá sa po hradskej ku krížu, kde bola maďarská pohraničná stráž. Túlia sa chlapci k zemi, v ruke stískajú granáty a samopaly. Svaly sa napínajú, ruky kŕčovite stískajú granáty. Už sa to začne. V tom zarachotí výstrel z pušky. Obďaleč stojaci strážnik zbadal partizánov. Vystrelil. Z búdy vybehol ďalší vojak. Granáty zasvišťali. Do mohutnej vravy sa zamiešali samopaly. Stráž vybehla. V tom dorazila aj výmena stráže z Krásnej Hôrky a zo štítu začala ostreľovať partizánov. Boj sa rozzúril, ale šťastie bolo pri partizánoch. Mišo spustil paľbu z guľometu. Poplašení strážcovia sa rozpŕchli, prešla ich navždy vôľa strážiť nové hranice na Pánskom vrchu. Po tejto bojovej akcii nasledovali ďalšie činy partizánov od Pipítky až po Volovec a splynuli s činnosťou ostatných partizánskych oddielov v našom Gemeri. “
Úryvok: J.Miklóšik: SNP v Rožňavskom okrese
V tomto období fašistické nemecké a ich spojenecké vojská utrpeli úplnú porážku od sovietskej armády. Blížila sa fronta aj k nám. Po prechode Dukly a úspešných bojoch v Maďarsku, sa čoraz viac ozývalo dunenie kanónov, čo svedčilo o víťaznom postupe sovietskej armády a rysovala sa skorá nádej oslobodenia.
V decembri 1944 postúpili jednotky rumunskej armády a časti oddielov sovietskych vojsk cez Moldavu, Turňu, Jablonov až na vrchol Sorošky, kde sa zastavil na krátku dobu, ich postup, v dôsledku húževnatého odporu fašistických vojsk. K slovu sa dostali delá a mínomety. Postavenia nemeckých a maďarských vojsk v našej obci sa dostali do delostreleckej a mínometnej paľby. V dôsledku toho bola čiastočne poškodená časť obytných domov v juhovýchodnej časti obce. Zničené boli však len jeden obytný dom (Ján Plošnica, Rožňavská ulica) a taktiež hospodárske budovy Lesnej správy. Hoci nemecké vojská mali delostrelecké postavenie v lesíku pri Mauzóleu a na úboči hradného kopca, neboli tieto historické pamätihodnosti proti paľbou poškodené. Aj dnes vidíme na obvodnom murive Mauzólea stopy po črepinách mín. Tie sa zachovali ako pamiatka na tieto bojové frontové udalosti.
V priebehu oslobodzovacích bojov došlo k usmrteniu jednej civilnej osoby (Veronika Lachová). Z verejných budov priamym dopadom mín bola poškodená budova školy a veža kostola. Na mnohých domoch sa prejavili škody rozbitím okenných skiel.
Dňa 22. januára 1945 po nočnej prestrelke vstúpili do našej obce oslobodzovacie sovietske a rumunské armády. Predtým ešte ustupujúci Nemci podmínovali kamenný most na hradskej uprostred obce, avšak pre urýchlený ústup ho nestačili do vzduchu vyhodiť. Vyhnanie fašistov, oslobodením obce, nastala nová etapa v živote našej obce s cieľom uskutočniť a žiť v demokratických ideách pre šťastie a mierový život našej oslobodenej vlasti.
V období 2. svetovej vojny od roku 1938 do roku 1945 zahynuli na fronte títo občania: Lévai Balázs István, Balázs József, Baffi János, Cintel József, Csatlós János, Klincsák László, Kun Kálmán, Krupcsik Gejza, Lehotszky László, Manko István, Mogyorosi József, Orbán Balázs, Orbán Lajos, Presel Antal, Szakal János, Szarka László, Török Jenö, Török József, Vavrek István, Zsebik János, Helczman Lajos, Helczman László, Lévai József, Klincsák István.
Počas bojov o obec zahynula aj spomenutá Veronika Lacková. Celkový počet obetí 2. svetovej vojny je 27 občanov. V predsieni rímsko-katolíckeho kostola je na ľavej strane v stene upevnená pamätná tabuľa s uvedeným vyššie menovaných mien. V koncentračnom tábore na neznámom mieste zahynula Emma Henriková, rod. Vavreková.
Zápis z obecnej kroniky Krásnohorské Podhradie (v pôvodnom znení, bez úprav).
